Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Významné kultúrne a historické pamiatky

Zvolenský zámok

Zvolenský zámok je gotická stavba s renesančným vonkajším opevnením, situovaná na miernom návrší takmer v osi dlhého zvolenského námestia. Bol postavený v rokoch 1370-1382 uhorským kráľom Ľudovítom I. ako poľovnícky zámok typu talianskych mestských kastelov. Postupne prestavaný v duchu renesancie a baroka, v 60. rokoch 20. storočia komplexne zrekonštruovaný. V súčasnosti jeho priestory využíva Slovenská národná galéria Bratislava. Zvolenský zámok je zapísaný v Zozname národných kultúrnych pamiatok.

Pustý hrad

Zrúcaniny Starého hradu, od 19. storočia známeho ako Pustý hrad, sa nachádzajú nad sútokom Hrona a Slatiny, 2 km na JZ od Zvolena. Pustý hrad vznikol na mieste staršieho slovanského hradiska.
Prvá historická zmienka o hrade pochádza z Anonymovej kroniky z 12. storočia. Hrad bol sídlom zvolenského kráľovského komitátu, ktorý zaberal územie približne dnešného stredného Slovenska. Pôvodne objekt tvorili 2 hrady: horný a dolný, ktoré boli navzájom prepojené cestou.
Najstaršou stavbou hradného komplexu je románska obytná hranolová veža o rozmeroch 11 x 12 m datovaná do 2. polovice 12. storočia. Výstavba hradu pokračovala v rokoch 1241 – 1255, kedy bolo vybudované veľké opevnenie – refúgium, ktoré hrad ohraničilo na ploche 7,6 ha, čo Pustý hrad radí k najrozsiahlejším hradom v Európe. V najjužnejšej časti opevnenia bola postavená monumentálna prechodová vežová brána, ktorej zvyšky sa stali symbolom celého objektu.

Rímsko-katolícky kostol sv. Alžbety

Objekt Rímsko-katolíckeho farského kostola sv. Alžbety pochádza z rokov 1244 -1250 a je najstarším sakrálnym objektom v meste. Pôvodná jednoloďová neskororománska, resp. ranogotická stavba kostola bola v rokoch 1380-1390 prestavaná do gotického slohu (NKP). Na južnej strane kostola bola pristavená kaplnka Božieho tela. Z pôvodného gotického objektu sa zachovala gotická krížová klenba, ktorou je zaklenutá sakristia a priľahlá kaplnka, empora s troma lomenými oblúkmi arkád a gotický portál vedúci z námestia do kaplnky. Kostol bol pôvodne ohradený múrom. V 14. - 15. storočí boli pristavené objekty fary, mestskej školy, radnice s väzením, nemocnica (chudobinec). V 2. pol. 16. storočia bola drevená povala lode zaklenutá sieťovou rebrovou klenbou. Zároveň bola vystavaná veža. Kostol je dlhý 34 m, šírka lode je 11,5 m a výška 10 m. Z interiéru je zaujímavá masívna kamenná krstiteľnica z roku 1621 a dva renesančné epitafy so šľachtickými erbami. Hlavný portál kostola je neskororenesančný. V 18. storočí na mieste pôvodnej kaplnky bola postavená Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, ukončená barokovou vežičkou. V kaplnke sa nachádzajú tri renesančno-barokové oltáre.

Evanjelický kostol sv.Trojice

Evanjelický kostol sv.Trojice bol postavený na mieste Bossaniovského meštianskeho domu, ktorý miestni evanjelici zakúpili a v roku 1785 prestavali na skromný kostol (NKP). Kostolná veža vysoká 38 metrov pochádza z roku 1856 – 1857 a pristavil ju František Mikš z Tuhára. Tri kostolné zvony odliali v nemeckom Bochumi. Nový kostol s farou postavila v rokoch 1922 – 1923 v neogotickom slohu Slov. čes. úč. stavebná spoločnosť z Banskej Bystrice. Sochu Krista na oltári a reliéf poslednej večere vyhotovil Ján Urban z Olomouca. Organ je od firmy Rieger z Krnova. Kostolné lavice vyrobili vo zvolenskej dielni Samuela Figuscha. K historicky cenným predmetom, ktoré sú súčasťou kostola, patria staré kalichy a pateny na Večeru Pánovu z 18. storočia. Objekt je v interiéri riešený ako trojloďový priestor s polygonálnym uzáverom.
Za evanjelickým kostolom (vo dvore fary) v prízemnom domčeku v rokoch 1830 – 1832 býval kňaz Karol Kuzmány.

Cintorín sovietskej armády a rumunskej armády s pamätníkmi na sídlisku Zlatý potok
Návrh na vybudovanie ústredných vojenských cintorínov s pamätníkmi bol schválený v roku 1950, s exhumačnými prácami sa začalo v roku 1952. Areálu cintorína sovietskych vojakov dominuje 15 m vysoký pylón na stupňovitom podstavci zakončený vavrínovou ratolesťou a päťrohovou hviezdou (NKP). Pamätník bol postavený v rokoch 1959-1960 podľa výtvarného návrhu arch. M. Budu. Na cintoríne je pochovaných 17 682 padlých vojakov a dôstojníkov sovietskej armády.

Židovský cintorín na Ulici T. G. Masaryka
V ohradenom areáli cintorína sa okrem hrobov nachádza pomník so šiestimi mramorovými tabuľami (podľa šiestich masových hrobov) s menami 128 občanov, ktorí tu boli zavraždení koncom roka 1944 a v januári 1945 (NKP). Na východnom múre je pamätná tabuľa z roku 1954, ktorá bola pôvodne umiestnená na dome smútku (Ciduk hadin) pri cintoríne zbúranom v 80. rokoch 20. storočí. Cintorín bol v 90. rokoch 20. storočia očistený a zrekonštruovaný.

Pomník padlým vojakom Sovietskej armády na Námestí SNP
Sovietski vojaci, ktorí zahynuli pri oslobodzovaní mesta, boli pochovaní na námestí a ešte na jar roku 1945 tu sovietska armáda v spolupráci s obyvateľmi mesta postavila pomník (NKP). Zo štvorcového odstupňovaného podstavca prechádza pomník do obelisku, na ktorom sú umiestnené znaky ZSSR, text vďaky a mená padlých. Pri pomníku sa konajú pietne akty pri oslavách štátnych sviatkov.

Pamätník SNP na Námestí SNP
Podklad pamätníka tvorí kamenná doska obložená poľskou a egyptskou žulou. Na nej je osadená z kovu zváraná valaška s figurálnymi reliéfmi. Autormi sú Ing. arch. J. Lacko a akad. sochár J. Kulich. Pamätník bol odhalený 29. augusta 1974 pri príležitosti 30. výročia SNP.



Divadlo Jozefa Gregora - Tajovského na Námestí SNP a Divadelnej ulici č. 1727/3
Sídli v budove postavenej koncom 19. storočia so secesnou ornamentikou použitou na klasickom členení fasády. Objekt pôvodne slúžil ako Hotel Grand. V rokoch 1987 – 1994 bol komplexne zrekonštruovaný. Má vybudovaný bezbariérový prístup a špeciálnu lóžou pre imobilných divákov. Sála divadla má kapacitu 334 miest, štúdio s kapacitou 91 miest je určené pre komornejšie hry a projekty.
 


 


Úvodná stránka