Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Náučné chodníky

náučný chodníkNáučný chodník Pustý hrad
Pôvodný náučný chodník Pustý hrad bol otvorený v roku 1996 a obsahoval 10 informačných panelov. 19. júna 2012 sprístupnilo Mesto Zvolen návštevnkom  vynovený náučný chodník. Na 20-tich paneloch pozdĺž náučného chodníka sa môžu návštevníci oboznámiť s prírodnými a historickými zaujímavosťami tejto časti Zvolenskej kotliny.

Stredne náročný terén v dĺžke 6,4 km a s prevýšením 271 m je možné prejsť za 3 hod. Infopanely realizovalo Mesto Zvolen v spolupráci s odbornými inštitúciami pôsobiacimi v oblasti ochrany prírody a histórie. Panely sú navrhnuté v jednotnom modernom grafickom dizajne, obsahujú informácie v slovenskom aj anglickom jazyku.

náučný chodníkDomácim aj zahraničným návštevníkom sprístupnia najnovšie výsledky archeologického, stavebno-historického a prírodného bádania na Pustom hrade. Počet informačných panelov narástol z pôvodných 10 na súčasných 20, pričom viaceré z nich sú obojstranné. Projekt obnovy infotabúľ na náučnom chodníku Pustý hrad finančne podporil BBSK.

 

 

 

Náučný chodník Boky 
Náučný chodník Boky sa nachádza v Národnej prírodnej rezervácii Boky v katastri obce Budča. Obec Budča je vzdialená od Zvolena 5 km. V chotári obce sa nachádza národná prírodná rezervácia Boky, ktorou vedie náučný chodník. Zaujímavosťou je Čertova skala. Vo vodáckom tábore Budča sa končí hlavná trasa prehliadky Tancujúce plte na Hrone. NPR Boky (176,49 ha) bola vyhlásená v roku 1964 z dôvodu ochrany teplomilných a suchomilných rastlinných a živočíšnych druhov s výskytom zaujímavých geomorfologických výtvorov: kamenných morí, sutí a skalného hríbu Čertova skala vzniknutého zvetraním sopečnej bomby andezitu.
Chodník bol vybudovaný v dĺžke 5,1 km s prevýšením 299 m v roku 1978. Má 13 zastávok a garantom náučného chodníka je Technická univerzita Zvolen – Vysokoškolský lesnícky podnik. Východisko je pri vyústení doliny Veľký Sietenec (zastávka č. 1), približne 1,5 km od obce Budča alebo z Hronskej Dúbravy (zastávka č. 13). Terén je stredne náročný a čas prechodu je 2,5 – 3 hod.
Na území náučného chodníka môžeme vidieť jeden z najrozsiahlejších súborov teplomilných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev v mimoriadnej biologickej rozmanitosti, pričom mnohé druhy organizmov tu dosahujú severnú hranicu rozšírenia. Vyskytujú sa tu lesné porasty s dubom cerovým, ktoré majú charakter pôvodného prírodného lesa a patria medzi najstaršie na Slovensku (220 až 250 rokov). Osobitné postavenie majú otvorené skalné stanovištia a lesostepné formácie s veľmi pestrým zastúpením bezstavovcov. Bežné druhy poľovnej zveri dopĺňa jazvec lesný, kuna hôrna, občas sa tu objaví rys ostrovid i medveď hnedý.
Geologické podložie tvoria heterogénne vulkanické produkty, andezitové aglomeráty a tufy, ktoré v dôsledku nerovnomerného zvetrávania podmienili vznik kamenných morí, sutí, brál a iných zaujímavých skalných útvarov, z ktorých vyniká staticky vyvážený andezitový balvan (sopečná bomba) – Čertova skala.

 

Náučný chodník údolím Slatiny
Náučný chodník údolím Slatiny v dĺžke 6,5 km bol otvorený v roku 2002, má 8 zastávok a garantom projektu je Združenie Slatinka. Východiskom je vodná nádrž Môťová. Chodník začína na konci priehrady informačnou tabuľou, pokračuje cez mostík ponad Slatinu po ľavom brehu rieky štyrmi zastávkami. Priamo v dedine Slatinka je piata zastávka, po pravej strane rieky smerom späť do Zvolena sa nachádzajú posledné dve zastávky náučného chodníka. Čas prechodu je 2,5 – 3 hod.
Údolie rieky Slatiny na úseku medzi Zvolenskou Slatinou a vodnou nádržou Môťová je jedným z posledných zachovalých stredohorských údolí s meandrujúcou riekou v strednej Európe. Jeho najväčšou hodnotou je rozmanitosť prírodne cenných a pritom ľudskou činnosťou málo narušených biotopov.
Okolie rieky tvoria brehové porasty, zvyšky podhorských a nížinných lužných lesov s prevládajúcou jelšou lepkavou. Sú tu vhodné podmienky pre rozšírenie teplomilných spoločenstiev. Bolo tu zistených 552 druhov vyšších rastlín. Z chránených rastlín sú to napr.: korunkovka strakatá, vemenník dvojlistý, ľalia zlatohlavá, vstavač obyčajný, močiarka štítová, drieň obyčajný.
Celé údolie predstavuje zachovalý biotop aj pre vtáctvo, najmä pre druhy viazané na pobrežnú vegetáciu. Zo 123 zistených druhov vtákov je 97 chránených, napríklad kačica chrapka, bocian čierny, chriašteľ vodný, volavka popolavá, chrapkáč poľný. Zo zástupcov obojživelníkov tu možno nájsť kunku žltobruchú, ropuchu bradavičnatú, skokana zeleného, z plazov užovku stromovú, užovku hladkú, slepúcha lámavého a jaštericu múrovú. Vzácny je výskyt vydry riečnej.


 


Úvodná stránka